Na úplný úvod musím poznamenať, že všetky tu uverejnené informácie predstavujú súhrn mojich skúseností s pestovaním. Neznamená to teda, že je to jediný spôsob a že iné spôsoby či zásady nemôžu fungovať. Odporúčam však to, čo sa mi osvedčilo a spôsoby aké sám používam. Či si ich osvojíte nechávam na každom z vás.
Maliny nemajú špeciálne nároky na stanovisko, majú pomerne široké možnosti pestovania. Kríky potrebujú pre svoj život kyprú, humóznu a dobre vyhnojenú pôdu. Je ale možné pestovanie i na horskej pôde, ktorá musí byt vylepšená kompostom, alebo inou organickou hmotou. Najvhodnejšie sú piesočnato hlinité a hlinité pôdy s dobre priepustnou spodnou vrstvou. Pôdna reakcia by mal byť 5,5 až 6,5 pH. Nevhodné sú ťažké ílovité a zamokrené pôdy, kde rastliny trpia hubovými chorobami. V ľahkých pôdach rastliny trpia slabými letorastami, ktoré majú tendenciu zasychať a odumierať. Hĺbka ornej pôdy by mala byť aspoň 0,25 m.
Maliny z dôvodu ich plytšej koreňovej sústavy sú náročnejšie na pôdnu vlahu. V suchších rokoch doplnková závlaha podstatne zvyšuje úrodnosť aj veľkosť plodov. Rastlina vyžaduje skorej neutrálnu až slabo kyslú pôdu, dostatok základných živín a stopových prvkov. Vyhovuje jej priepustná humózna pôda. Plody pestované v polotieni sú väčšinou menej chutné, viacej vodnaté, menej sladké a viacej kyslé.
Medzi veľmi dôležite životné faktory patrí dostatok slnečného svetla a pôdnej vlahy. Keď rastlina trpí nedostatkom svetla, rastlina má tendenciu vyťahovať sa, čo má za následok následné zvýšené riziko náchylnosti na vymŕzanie v zimnom období. Bujne rastúce poliehavé kultivary majú menšiu odolnosť voči zimným mrazom a v severnejších oblastiach je ich potreba prikrývať.
V pestovaní sa osvedčilo používanie drôtenej konštrukcie na oporu z dôvodu poliehania rastliny pod váhou plodov. Výhodou je, že z dôvodu neskorého kvitnutia nie sú kvety poškodzované neskorými jarnými mrazíkmi. Mrazu odolnosť ale závisí od stavu porastu a výžive rastlín. Kultúram maliníku prospieva skorej jedna výdatnejšia závlaha, ako početné slabšie závlahy.
Maliník patrí k rastlinám, ktoré sa dokážu efektívne aj samé rozmnožiť, ale majú značné nároky na živiny. Z dôvodu každoročnej tvorby vegetatívnych orgánov, ako sú výhony a plody je potreba doplňovať živiny, ktoré sú odčerpávané v značnom množstve. Najlepším variantom je každé tri roky doplňovanie organickej hmoty v podobe organických hnojív, alebo kompostu. Maliny sú pomerne citlivé na obsah chlóru v pôde, preto nepoužívame chlórové vápno na vápnenie pôdy.
Nuž odporúča sa ako väčšinu ovocných kríkov sadiť na jeseň. Nie je to však pravidlo. My sme sadili kontajnerovanú sadbu v apríli do 30 ročného úhora zoraného len 2 týždne vopred . Pôda nebola premrznutá, bola hrudová a už vôbec nie sypká. Bolo to skôr trápenie ako sadenie. No napriek tomu všetkému sa nám z 1300 ks sadeníc neujalo len 6 a dokonca sme na jeseň v tom istom roku výsadby mali aj prvé ovocie.
Na internete sú dostupné informácie o remontantných malinách. Tieto sú ale dosť nezrozumiteľné. Pre pochopenie to vysvetlím svojimi slovami, pretože zo začiatku som tápal rovnako ako veľa iných pestovateľov.
Každý poznáme klasické maliny našej babky, ktorá na jar vystrihla staré dvojročné vyrodené a zdrevnatené výhonky. Nechala len tie jednoročné, ktoré narástli minulé leto. Na tých úroda ešte nebola. Nemohla byť, pretože letné maliny rodia na dvojročnom dreve. Takže to, čo naša babka nechala a neodstrihla, to oberie toto leto.
To čo pestovala naša babka sú letné maliny. Rodia len na dvojročnom dreve. Jednoducho potrebujú dva roky, aby sme ich mohli oberať – prvý rok vyrastú a zrejú nové výhony, druhý rok v lete zarodia a hneď po zbere na jeseň alebo ďalší rok na jar ich odstrihneme.
A teraz ten rozdiel voči klasickej babkinej a remontantnej maline. Tieto maliny sú výnimočné tým, že rodia aj na výhonoch ktoré narástli v ten istý rok a aj na výhonoch, ktoré narástli minulý rok. To znamená, že si môžeš vybrať či chceš zberať maliny dva krát do roka (úroda bude slabšia, pretože energia potrebná na rast a dozrievanie ovocia sa delí medzi tie tohoročné a dvojročné výhony), alebo si vyberieš, že ti vyhovuje zberať maliny koncom leta až do neskorej jesene (november) ale malín bude viac a budú oveľa kvalitnejšie a väčšie.
Ak zasadíte túto jeseň remontantnú malinu, na jar z jej koreňa vyrastú nové mladé výhony. Tieto potrebujú čas aby vyrástli, zakvitli a maliny na nich dozreli. Preto dozrievať začínajú až koncom leta (september), ale kvitnúť a dozrievať ti budú postupne až novembra. Po tom ako maliny z týchto výhonov oberiete (stále sú jednoročné, vyrástli predsa tento rok) ich môžete buď nechať, alebo odstrihnúť tesne pri zemi.
Ak ich odstrihnete, teda na záhone nezostane nič, celý kolobeh sa bude na jar opakovať – maliny z koreňa vyženú nové výhony, opäť im bude trvať celé leto a jeseň než zakvitnú a dozrejú.
Výhon ktorý na jar vyrástol oberiete a ponecháte Odstrihnete z neho len vrchnú 1/3 – (v prvý rok rodí remontatná malina na hornej 1/3 výhonu). Zvyšok ktorý ponecháte (2/3) budúci rok zakvitne a zarodí. Malina bude mať teda úrodu aj na výhone, ktorý sa už rok predtým oberal. Na tomto skrátenom výhone bude úroda slabšia a plody menšie. Ale pozor, bude už v lete. Okrem toho každý rok budú vyrastať aj nové, jednoročné výhony, ktoré budú rodiť na jeseň (príklad č.1). Úrodu budete mať každý rok aj v lete aj na jeseň. Na výhone ktorý sa minulý rok obral a skrátil o tretinu budú maliny už v lete, pretože výhon už bol narastený a potreboval menej času na rast. A maliny budete zbierať aj na jeseň na tých výhonoch, ktoré narástli tento rok.
Pestujeme maliny ako jednoročné. Hneď po jesennom zbere a to najneskôr v novembri všetky výhony odstrihneme pri zemi. To je príklad č. 1. Máme preto na predaj čerstvé maliny vysokej kvality vtedy, keď inde na trhu už nie sú. Tieto maliny sú veľké, kvalitnejšie a nepostihujú ich choroby a škodcovia. Keďže škodcovia a choroby sa v tom čase už toľko nešíria, vieme sa vyhnúť postrekom a chémii.
49°04'43.6"N 18°18'21.4"E
Horenická Hôrka
Lednické Rovne
020 61
Slovensko