. Napríklad v tzv. Mednej krave. Pre nevčelárov v skratke: Medná krava nemá klasické rámiky a tak jej rozmery nie sú normalizované. Má svoje jednoznačné výhody, ale aj niektoré komplikácie. Pre včely je to prirodzenejšie prostredie, včely si stavajú plásty podľa svojej vôle. Výrazne u nich rastie produkcia vosku - cieľom nie je maximalizácia výnosu medu, ale čistá radosť z chovu a väčšia sloboda včiel.
Ako na to ideme?
Prečo roj?
Iná kvalita medu alebo prečo...?
/, preukázateľne prítomné vo voskoch aj 10 rokov od ich použitia. V horšom prípade pochádza vosk z ľubovoľnej krajiny sveta a obsahuje nám neprirodzené patogény, alebo umelý vosk. Prípadne všetko dohromady...
Vedeli ste že: VČELY KVÁKAJÚ A TÍTAJÚ?
Už niekoľko dní počúvame z jedného z našich úľov zvláštny zvuk. Podarilo sa nám ho nahrať. Do úľa sme umiestnili záznamové zariadenie, zvuk sme následne spojili s videom rovnakého úľa, kde zvuk nebol dostatočne kvalitný. Podobný zvuk sme našli v archíve pár diskusií (nie je bežný, občas to ale zachytia včelári) , no uspokojivú odpoveď sa nám nepodarilo nájsť. Veda o včelách má veľa neprebádaných oblastí.
LINK na video.: https://www.youtube.com/watch?v=MSOoCewau8I
Napriek tomu, že pozorovanie včiel človekom a jeho získavanie medu prebieha už celé tisícročia, objavy v tejto oblasti naberajú na obrátkach iba posledné storočia.
Dnes svetovo rozšírený nadstavkový chov včiel v rozoberateľnom diele je relatívne mladý. V roku 1852 zaregistroval patent na prvý rozoberateľný rámikový včelí úľ s rámikmi Lorenzo Lorraine Langstroth. Podľa neho názov jednej z najpoužívanejších rámikových mier na svete - Langstroth.
Ešte skôr, v roku 1851, zverejnil štúdie o včelej medzere. Pozorovaním zistil, že včely pomocou propolisu zastavajú (zaplnia napr. propolisom) medzery s šírkou pod 6,4mm. Prečo ale pojem medzera? No, lebo nad 6,4mm až po 9,5mm medzery v úli včely priestor akoby prehliadajú. Nestavajú v nich nič. Ak medzera prekročí 9,5mm včely majú tendenciu v medzere stavať. Genialita Langstrotha spočívala v tomto vedeckom pozorovaní a teda opodstatnení funkcionality a zákonitostí budúcich rozoberateľných diel pre včelárov celého sveta. Líši sa už len výška a šírka rámikov. Zákonitosť pretrvala.
Dovtedy existovali úle, ktoré sa na tie dnešné podobali. Písomne zachované sú napríklad rozoberateľné úle z roku 1840 od Poliaka Jána Dzierzona s hornými lištami. Vo Švajčiarsku už v roku 1789 bol známi tzv. Huberov úľ, plne rozoberateľný, no bez možnosti vyberania samotných rámikov.
Veľkým medzníkom vo včelárstve je rovno spojený s Nobelovou cenou. Tú získali v roku 1973 Karl von Frisch, Konrad Lorenz a Nikolaas Tinbergen. Všetcia boli etnológovia, no práca Karla von Frischa priamo súvisela so včelárstvom. Ako prvý opísal a rozlúštil dorozumievanie sa včiel v úli pomocou tanca.
Za veľmi nedávne objavy môžeme považovať tie, ktoré získavame vďaka modernej technike. Dnes už nie je výnimkou, ak má včelár úle vybavené rôznymi senzormi od záznamu teploty, vlhkosti, zvuku, zmeny váhy úľu... a tie vyhodnocuje špeciálny software. Dokonca si ich pozerá včelár v teple domova a na svojom mobile vidí aktuálny stav v úle. Vďaka ním len nedávno Francúzsky vedci objavili a vedecky popísali komunikáciu včiel pred rojením sa.
SMIEŠNE NA TOM JE, ŽE SA JEDNÁ O VEDECKÉ SKÚMANIE SO VŠEOBECNÝM UZNANÍM. NO LAICKÉ POZOROVANIA VČELÁROV POPISOVALI PRÁVE TENTO JAV ĽUDOVO UŽ PRED STÁROČIAMI AJ U NÁS.
Tak kedy tie včely KVÁKAJÚ a TÍTAJÚ? 
Spev vydávaný produkčnou matkou v úli voláme na Slovensku TÍTANIE. Matka ho vydáva tak, že si jedno krídlo pritlačí na brucho a druhým vibruje, čo vydáva zvuk. Všetky zvuky matka vydáva zámerne a majú svoj odkaz (poznáme iba niektoré, ktoré spájame s konkrétnym dôvodom).
Zvuk je spájaný hlavne s tým, že matka oznamuje rojenie. Matka opustí úľ s časťou včiel a zásob, ak je pripravená nová matka. Je to evolučný spôsob rozširovania sa včiel v prírode, nakoľko je to kolektívne žijúci druh.
Je pravidlom, že odlieta pôvodná matka ako prvoroj (existuje však aj druhoroj, ak je naozaj silná populácia). Pôvodná matka pred rojením stráca na váhe, vďaka rýchlemu pohybu v úli a tým, že je odstavená od kŕmenia aby zvládla let na nové miesto založenia úľu (zníži sa jej telesná váha).
V úli sa objavujú nové mladé matky. Aj tie špecificky TÍTAJÚ, ale dôvodom je vzájomné vyzývanie sa na súboj. V úli totiž evolučne dané, môže byť iba jedna matka (v istých prípadoch to neplatí, ale to je dané konštrukciou a veľkosťou úľa a šírením feromónov, ale v prírode toto pravidlo platí). Týmto vyliahnutým matkám (niektorá literatúra hovorí, že tento zvuk je aj signálom pre vyrojenie sa pôvodnej matke ešte z matečníka) odpovedajú aj matky, ktoré sú už vyvinuté no ešte sú v uzatvorenom matečníku (klasická literatúra hovorí o tom, iste ju máte doma, že prvá vyliahnutá matka zabije sokyne prepichnutím matečníka svojim žihadlom...) Toto ich odpovedanie je rovnako iba TÍTANÍM, no z uzatvoreného matečníku sú tlmené a v úli znejú ako KVÁKANIE. Len na okraj, včelári často podľa svojvôle vyrezávajú matečníky (opticky rozhodnú o kvalite zaviečkovanej matky, navzdory evolučne overenej praxi miliónmi rokov... nech si to rozhodnú same) a nechávajú iba 1-3 oku včelára najlákavejšie.
Život včiel je naďalej veľmi nepreskúmaný, napriek falošnému povedomiu, že sa jedná o celkom pochopený spôsob života. Predovšetkým komunikácia včiel zažíva vďaka rozvoju techniky nové objavy. Oveľa zložitejšie bude vysvetlenie ich schopnosti orientácie v priestore, ktoré iba povrchne vysvetľujeme ako spôsob vnímania zemského magnetizmu bez bližšieho pochopenia.
ALE TERAZ NASPÄŤ KU ZVLÁŠTNEMU ZVUKU Z NÁŠHO ÚĽU ČÍSLO 3 Z 13-ICH.
Nevieme, čo matka hovorí, ani sme si nie istí, že to robí matka. Možno robotnica. Ale na základe už hore popísaného a toho, čo na internete je dohľadateľné v príspevkoch včelárov za posledné roky, vyvodzujeme toto:
Matka má poranené krídla. To sme zistili lepším skúmaním matky. Konce krídiel sú akoby okúsané. Môže to byť výsledok súboja mladých matiek, rabovky, či iného hmyzu. Ale to nie je dôvod vydávaného zvuku, iba ak jeho iným tónom, vďaka čomu ho počujeme. Ak ho vydáva matka samozrejme, ak nie, poškodenie krídiel matky je irelevantné. Pri rozložení diela zvuk ustal. Zdroj sa odmlčal. Pokračoval až po opätovnom zložení.
To, že je zvuk prítomný stále v určitej postupnosti a je podobný, nám dáva predpoklad, že je to zámerný zvuk. Nie každý včelár sa s ním stretne. Ale, rovnaký zvuk zachytil včelár na opačnej strane našej planéty. No a to odštartovalo zaujímavú diskusiu a do nej sa pripájajú včelári z celého sveta. Trochu záhada.
Čo nám včely odkazujú? Možno to, že sme najhlúpejší tvor, aký kedy po Zemi chodil. Jediný, ktorý si vlastný svet krok za krokom ničí! Ale, možno aj niečo iné.
Diskusia a podobné video zvuku LINK: https://youtu.be/lvgCeuAd9LY