Prečo sme sa rozhodli chovať Včely samotárky?
Jeden známi vtip : Albert Einstein kedysi povedal : „Keď umrie posledná včela, ľudstvu ostáva menej ako 5 rokov života“. Má to ale háčik. Nie je to pravda a Albert Einstein to nikdy nepovedal...
Pestovanie ovocia je závislé od schopnosti opeľovačov dokonale a v pomerne krátkom čase opeliť väčšie plochy ovocných kríkov/stromov. Počet prirodzených a rôznorodých jedincov hmyzu je oproti minulosti v prírode menší. Mnohé druhy sa dostávajú na pokraj vyhynutia, resp. sa ich prirodzený výskyt posúva viac na sever. Dôvodov bude určite viac, ale ako hlavné je treba označiť činnosť človeka na Zemi /poľnohospodárstvo v spojení s chemickými postrekmi, klimatické zmeny.../.
Umelé zvýšenie počtu samotárok sme si zvolili pre nasledovné:
- Je to výborný opeľovač, ktorý opeľuje aj pri nižších teplotách
- Jeho činnosť sa dá presne naplánovať podľa kvitnutia
- Je nenáročná na chov
- Je pre našu biodiverzitu prirodzená a nie je invázna a cudzopasná voči iným druhom hmyzu /jedine im uberie peľ a nektár pre vlastný rozvoj/
- Je alternatívou pre stále náročnejší chov Včely medonosnej /Apis mellifera/
- Nepichajú a nemajú jed
Aké máme plány?
Prvoradým zámerom je chovanie slobodomurárskych včiel pre naše potreby. Pokiaľ tento chov bude úspešný, prebytky kokónov budeme ponúkať každý koniec roka v obmedzenom počte na predaj. To ale predbiehame a určite sa o tom v kladnom prípade dozviete na našich web stránkach a našom Facebook profile.
Predstavujeme naše Včely samotárky (druh Osmia rufa resp. Osmia bicornis)
Biologická klasifikácia je pomerne zložitá: Ríša: Živočíchovia (Animalia), Kmeň: Členovci (Arthropoda), Trieda: Hmyz (Insecta), Rad: Blanokrýdlí (Hymenoptera), Nadčeľaď: Včely (Apoidea), Čeľaď: Megachilidae, Rod: Osmia, Druh: Osmia rufa resp. Osmia bicornis.
Na Slovensku žije podľa Wikipedie až 609 /r. 2022/ druhov samotárskych včiel. Ich vzdialenou príbuznou je Včela medonosná, ktorú človek chová tisíce rokov a máme vďaka nej med a ďalšie produkty. Obľúbenou sa stala práve pre svoju schopnosť žiť v organizovanej komunite zameranej na získavanie zásob, ktoré im úspešne kradneme a meníme za, pre nás bežný, cukor...
Do popredia sa v posledné roky dostáva aj chov iných druhov včiel a čmeliakov. Hnacím motorom je hlavne ich schopnosť opeľovania a nenáročnosť chovu. V dobe, kedy je Včela medonosná decimovaná rôznymi ochoreniami, je samotársky žijúca včela výbornou alternatívou /nemoci vďaka svojmu samotárskemu spôsobu života a jednoročnému životnému cyklu neprenáša tak ako včely v úľoch/. Zaujímavou problematikou je opeľovanie v skleníkoch. Hlavne pri rajčinách sa osvedčili čmeliaky, ktoré majú dlhší jazyk. Čmeliaky sú umelo vypúšťané aj v oblastiach, kde sa vysádzajú napríklad mandľovníky.
Viac o druhu Osmia Rufa, resp. Osmia bicornis
Veľmi obľúbený druh pre ovocinárov. Veľkosť samičiek je 10 až 12 mm, samček je menší s 8 až 10 mm dĺžky. Vyskytuje sa prirodzene a hniezdi v rôznych dutinách v prírode, ale aj v blízkosti človeka napríklad v dutinách tehiel, dierach v dreve a podobne.
Pre hniezdenie si vyberá hlavne dutiny okrúhleho tvaru s priemerom 7-8mm s jedným otvorom a dĺžkou najlepšie 100 až 220 mm. Dokáže obsadiť aj mierne užšie alebo širšie dutiny, prípadne iný tvar, ale predpripravené hniezdenie s 8mm dutinami obsadzuje prirodzenejšie.
V prírode sa liahnu z kokónov podľa počasia už od druhej polovice marca. V severnejších oblastiach až v apríli. Najskôr samčekovia a niekoľko dní po nich samičky. Toto je dôležité, lebo samičky sú oplodňované hneď po vyhryzení a vylezení z dutiny.
Samčekovia dokážu oplodniť viac samičiek. Nezomierajú automaticky ako trúd Včely medonosnej. Žijú, ale ich opeľovanie je výrazne nižšie oproti samičkám. Nektár a peľ zbierajú iba pre vlastné nasýtenie a zásoby si nevytvárajú. Žijú v závislosti od doby vyliahnutia niekedy do prvej polovice júna. Samičky krátko po oplodnení začínajú s hľadaním miesta pre hniezdenie. Žijú rovnako ako samčekovia v závislosti od doby vyliahnutia, ale maximálne do polovice júla.
Životný cyklus v skratke:
Jedná sa o jednoročný cyklus. Matka do komôrky nanosí peľ a nektár (vytvára peľový bochník). Naň nakladie jedno vajíčko. Následne nosí blato, resp. hlinu ktorú mieša so slinami. Touto hmotou vystavia prepážku ktorou uzavrie vajíčko so zásobami. Tento postup opakuje znova a znova, čím vznikajú samostatné oddelené prepážky s vyvíjajúcim sa plodom.
Vajíčko sa po pár dňoch premieňa na larvu, ktorá pripravené zásoby spotrebúva a postupne rastie. Nasleduje jej zakuklenie v podobe malého lesklého kokónu. V tomto stave larva prezimuje a počká až do príchodu jari.
V marci, po niekoľkodňovom oteplení sa rozbehne posledná fáza vývoja a po pár dňoch sa z kokónu prehryzie včielka schopná letu už po pár minútach. Prvé sa liahnu samce a o pár dní samičky, na ktoré už striehnu samčekovia aby ich oplodnili.
Oplodnená samička si hľadá miesto na vytvorenie hniezda a ročný cyklus sa opakuje.
Ako chovať včielky samotárky?
Včielkam stačí pripraviť vhodný priestor na založenie hniezda pred príchodom jari. Toto miesto si už nájde rôzny hmyz a medzi nimi určite aj včely samotárky. Pokiaľ ale chcete proces urýchliť a zamerať sa na jeden druh, najlepšie ak si poriadite kokóny a tie necháte po príchode prvých jarných dní vyliahnuť pri pripravenom hniezdisku. Úspešnosť je potom vysoká.
Na internete nájdete veľa nápadov, ako hniezda vytvoriť ale aj predajcov ktorí Vám ich predajú hotové. My sa chceme zamerať na ich chov pre vlastnú potrebu a predaj prebytkov - hotových kokónov pripravených na marcové/aprílové liahnutie. Ale to chce ešte nejaký čas, než ich namnožíme.